Martin Hruboš

Narodil sa v roku 1989 neďaleko dedinky, v ktorej dodnes býva. Venoval sa hudbe, konkrétne hre na husliach na ľudovej škole umenia. Tiež navštevoval výtvarný odbor, ktorému ostal verný aj v druhom stupni štúdia, počas strednej školy. Samozrejme aj hudba ho sprevádzala počas Strednej Priemyselnej Školy Elektrotechnickej v Bratislave, na ktorú sa dostal po základke. Bol to pre neho nový svet. Technické zázemie, ktoré sa tam snažil nadobudnúť v ňom vzbudzovalo nové pocity. "V kolektíve som napredoval vo svojej kreatívnej činnosti.", uvažuje. 

Paradoxne bol medzi nimi jeden z mála s nadaním v takom umeleckom smere. To sa dalo pri technickom odbore, aký študoval, očakávať. Napriek tomu ho to nerobilo až tak výnimočným. Paradoxne pravdu začal chápať až neskôr. Snažil sa orientovať aj vo svojom svete citov, že je súčasť kolektívu, kde má oporu a každý svoje špecifické schopnosti. Všetko toto ho viedlo k oboru Obrazová a zvuková technika, kde na strednej škole pričuchol filmovému zázemiu a technológii tomu prislúchajúcej. Dalo sa to chápať ako vyústenie jeho tvorivosti i zamerania na hudobnú a výtvarnú oblasť. Jak úspešne skončil priemyslovku, tak sa chvíľu snažil uplatniť v bežnej realite, no viedlo ho to istými šľapajami na vysokú školu. Už tu ho to ťahalo za zraky k fotografii, najprv síce digitálnej. Prijali ho na Vysokú Školu Múzických Umení do Bratislavy. Bol to odbor Zvuková skladba. "Áno, tuna prispela k rozhodnutiu moja hudobná stránka.", spomína. 

Avšak na pozadí sa vyvíjala spomínaná fotografia. Jeho videnie sa začalo profilovať ani nie krátko po začatí štúdia na výške. Prešiel postupne k fotografii na analóg. Čiernobiely film, alebo farebný negatívny film sa mu zazdal remeselne prívetivý. Prišli prvé fotky ulice. Prvé portréty. Ale aj krajinky. Toto všetko sa zbehlo celkom rýchlo. Na škole sa venoval popri zvuku ukradomky aj kamere. Vizuálne prostredia a viditeľné spektrum ho bralo natoľko, že v ňom rád zobrazoval a hľadal kompozície, ktoré sa mu prihovárali cez ruch mesta a tváre ľudí. 

Skúsil aj pozitívny film alebo infrafotografiu. Baví ho to, čo je poznať na záberoch a výrezoch z prostredia. Skúsil si aj chemický proces zväčšovania fotografii v tmavej komore, avšak dnes si čiernobiele filmy len vyvoláva. Tmavú komoru zanechal stranou. "Na tú treba času a miesta na zväčšovák s miskami v kúpeľni.", myslí si. 

V súčasnosti je to už niekoľko rokov, ktoré ho poučili o teórii a praxi s fotografiou, aj keď stále je to skôr človek praxe ako poučiek. Venuje sa tomu stále ako samouk, no chce sa stále zlepšovať a posúvať svoje hranice. Fotografia mu ostala ako záľuba a sem tak príležitosť niečo zvečniť, alebo zachytiť pre druhého. 

Kontakt:

mail: matohrubos@gmail.com

web: martinhrubos.sk

instagram: @martinhrubos

flickr: https://www.flickr.com/photos/51032250@N07/