Pavel Hajko

KOHÚT ZASPIEVAL A ČERT SA HNEĎ NA KOLOMAŽ ROZLIAL

Ako ľud'om svitalo, kým kohútov nebolo? Každý deň si chodili po ráno na najbližší vrch, hovori slovenská rozprávka KOCÚR , KOHÚT A KYJANICA. Na chrbte si ho nosievali, kýmkoľvek im najstarší z troch bratov nepredal vtáka, čo deň privoláva - kohúta.

KDE KOHÚT NEZASPIEVA, NIET ANI ĽUDÍ, hovorí srbské príslovie. Prítomnosť kohúta
v naších domácnostiach je nám už taká samozrejmá, že si jeho symbolickú mnohovýznamnosť ani neuvedomujeme, pričom ona siaha hlboko do minulosti. 

Tak napríklad, v Indii, odkiaľ tieto vtaky pochádzajú, kohút je atribútom slnečnej energie. V Japonskom bájosloví jeho spev láka bohyňu Amaterasu, aby vyšla z jaskyne, v gréckej mytologii prislúchal solárnym bohom Diovi a Apolonovi, ale aj lunárnym bohyniam Lete a Artemide. Aj medzi starými orientálnymi božstvami bol symbolom Atisa, solárného boha, ktorý zomrel a vstal z mrtvych. V Nordických povestiach je symbolom vojenskej bdelosti, lebo z jaseňa, stromu života, ohlasuje príchod nepriateľa. 

Severoamerickí Pueblo Indiáni veria, že Slnko nám nechalo kohútov, aby nás mal kto budiť. V biblickej mytologii je kohút symbolom Krista - spolu s orlom a jahňaťom zvýrazňuje jeho solárny symbolizmus - svetlo a vzkriesenie. V knihe Jobovej je označením múdrosti od Boha, v evanjeliách podľa Matúša a Marka predstavuje bdelost' a pripravenosť (" bdejte lebo neviete kedy príde čas..." a "Tejto noci, prv než kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš ..." ), pripomína zradu a pokánie apoštola Petra, ako aj muky Ježišove. U starých Slovanov kohút bol demonickým zvierat'om, venovaným Svarogovi, bohovi svetla alebo Slnka.

Všetky démonické bytosti noci sa údajne skrývali akonahle sa ozval kohút, traduje sa v srbskej ľudovej relégii. Inak, srbské bájoslovie zaznamenáva viaceré protikladne chápania kohúta: všeobecne je tento vták považovaný za ochrancu, nuž sa napríklad obetoval pri stavbe domu, za dobro celej dediny, alebo sa počas sťahovania do nového obydlia najprv vnášal kohút, aby domáci boli bdelí a veselí ako on.

V srbských svadobných zvykoch a agrárnych rituáloch kohút bol symbolom plodnosti - jeho krvou sa napríklad kropilo osivo pred žatvou, alebo sa na záver žatvy a mlatby kohút obetoval, aj (rituálne) jedol. Do pohanských čias siaha aj predstava, že na nebi žije biely kohút, král' všetkých kohútov, ktorí sa dolu ozvú až po svojom nebeskom vládcovi, krest'anstvom neskoršie ukáznena na variant že kohúty na zemi spievajú až na boží príkaz, zrovna tak, ako anjeli spievajú na nebi. Pomerne často sa kohút zjavuje aj v slovenských ľudových rozprávkach, bud' ako pomocník na strane dobra, alebo ako vestník dňa. Vystupuje aj v porekadlach, prisloviach a úsloviach, kde má tiež symbolickú funkciu (Dva kohúty najednom dvore sa neznesú, Kde líška drieme, daj pozor, kohút,
Zapálil sa ako kohút). 

Rozmanitá prítomnost' kohúta v mytologických, religioznych a foklornych systémoch sprevádzaná bola aj patričnou súvekou výtvarnou produkciou, ktorú pravda, podmieňovala. V súčasnom výtvarnom umení sa mnohovrstevná symbolika kohúta zahmlievala, ked'že z nášho povedomia mizli démoni noci, ktorých zaháňal spev kohúta. Až insitné umenie si spomenulo na tohto vtáka - v kolektívnom povedomí ľudu, odkiaľ insitní maliari spravidla pochádzajú, najdlhšie sa zachovali odtlačky stáročí. Niektorí insitní umelci urobili z kohúta svoj ústredný motív, pričom významové ťažisko posunuli z oblasti mágie na rovinu symbolizovanej erotiky a pudovosti. MOJE KOHÚTY zaraďujú PAVLA HAJKU medzi ochrancov tradície a bohatého motívu a zároveň uvádzajú vývinové obdobie a novú techniku v bohatom maliarovom opuse. 

Majú však bližšie k estetike špatného, než k tej láske na prvý pohľad, na akú sme si v insite zvykli. To im, pravda na výtvarnej hodnote neuberá. Práve naopak. Všetko je navonok tu a navonok v poriadku: aj dôverne známa krajinka s čipkou konárov, aj idylické domčeky, iba s pánom toho priestoru - kohútom - akoby niečo nebolo v poriadku. Vychudnutý, s holým hrdlom a naježený, skôr sa podobá na unaveného vojaka, ktorý všetko skúsil a všetko videl. Ale zároveň aj rozhodný a neoblomný, vták ktorý si zasadol na sám Mesiac, tento kohúl akoby ohlasoval nové ráno. Chceli by sme veriť, že aj nám, aj autorovi.
Tomáš Čelovský